O TOM, PREČO SOM SA ROZHODLA ROK ŽIŤ PRÁVE V RUMUNSKU
Keď niekomu oznámim, že som si vybrala Rumunsko ako miesto
študijného pobytu, stretnem sa automaticky s nechápavosťou a opovrhovaním,
spolu s predsudkami o tejto krajine kvôli ťažkým časom ktoré ju postretli
kedysi keď bola pod nadvládou komunistického diktátora Nicolae Chaucescu, ktorý
bol okrem toho ešte aj paranoik a megaloman čo malo ťažký dopad na osud
krajiny a obyvateľov, trvajúci dodnes. Možno by som to prijala, keby sa
s opovrhovaním na Rumunsko pozeral niekto, koho sa tento tvrdý režim
bytostne týkal, alebo mal nejaký tragický dopad. Ale ak ma chce presviedčať, že
aj v dnešnej dobe je to krajina usoplených cigánskych detí a túlavých
psov niekto, kto tam v živote nebol, a má tieto „nadčasové“ frázy
naučené od krčmových štamgastov , z médií alebo iných „dôveryhodných
zdrojov“, je to už otrepané a takéhoto človeka nemám potrebu presviedčať
o opaku.
Rumunsko nie je štát, do ktorého keď sa vyberiete, tak vás
nestretne nič iné, len „to, že vás ukradnú“, alebo žobrajúca skupina cigánskych
detí. Precestovala som ho krížom krážom a môžem zodpovedne prehlásiť, že
s takou ochotou a prívetivosťou miestnych som sa na Slovensku
málokedy stretla. Rumuni si uvedomujú akú povesť má ich krajina vo svete, preto
sa ju pomaly po troškách a v rámci možností snažia naprávať minimálne
tým, že si vážia turistov a študentov ktorí sa rozhodli ju bližšie
spoznať. Strávila som tam rok a všimla som si rozdiely severu, oproti
juhu. Severania, na rozdiel od uzavretejších južanov stavajú na báze udržania
si starých tradícií, blahorečení o krásach transylvánskych hôr
a miest, snažia sa zachrániť oblasť Rosia Montana ktorej hrozí zničenie za
účelom ťažby zlata, sama som sa zúčastnila jednej z mnohých demonštrácií.
V regióne Maramures (ktorý je môj obľúbený) ľudia ešte stále žijú
tradičným naturálnym vidieckym životom. Ženy odeté v krojoch sa starajú
o domácnosť, tkajú koberce alebo si menia službu v centrálnej pekárničke
ktorou zásobujú celú dedinu čerstvým pečivom a muži väčšinou pracujú na
poli. Nachádza sa tu niekoľko drevených kostolíkov starých stovky rokov, Veselý
cintorín pýšiaci sa rezbárskymi skvostami, skanzeny. Do tejto oblasti som sa
zamilovala, navštívila som ju niekoľkokrát a vždy ma načerpala energiou a inšpiráciou.
Obyvatelia nemajú problém pozvať turistu k sebe do domu, počestovať
domácou pálenkou, teplou polievkou alebo ubytovaním za smiešnu cenu, ktoré ale
v lete nie je nutné, pretože prostredie si priam pýta spánok na lúke pod
nebom... Pri troche šťastia vás ráno privíta mladý miestny junák s miskou
čerstvého kozie syra, ako mňa :)
ŠTUDENTSKÝ ŽIVOT
To, že Cluj Napoca je po Bukurešti druhé najväčšie študentské
mesto v Rumunsku potvrdzuje fakt, že sa v nej nachádza najväčšia
a najznámejšia univerzita v krajine Babes-Bolyai University
s 50 000 študentmi rôznych špecializácií. Vyučuje sa tu
v rumunskom, maďarskom, anglickom a nemeckom jazyku. Okrem toho mesto
obsahuje deväť ďalších štátnych univerzít a niekoľko ďalších súkromných
školských inštitúcií.
Kultúra je
širokospektrálne rozvinutá - od divadla cez film, hudbu, až po vizuálne umenie.
Slnečná a teplá jeseň tu trvá až do konca novembra, preto ja osobne som čo
najviac voľného času trávila cestovaním
stopom po celej krajine, ale počas dní, kedy nebola chuť sa premiestňovať sme
si spolu s ostatnými študentmi s ktorými som trávila čas, prišli na
svoje napríklad v areáli Fabrica de pensule - starej fabrike na štetce,
ktorá je kolektívnym priestorom pre súčasné umenie. Dáva dokopy projekty
a eventy nezávislých umelcov, galérií a kultúrnych organizácií.
Pozreli sme si v tomto priestore niekoľko vernisáží, tanečných
a hudobných performance, alebo výstav samostatných umelcov.
Od roku 2001
funguje v Cluji Transylvania International Film Festival (TIFF), tento rok
tam bol prezentovaný aj slovenský film Adama Oľhu – Nový život. Keďže Rodina
Oľhových je mi sympatická a inšpiratívna, nenechala som si ho ujsť.
V rámci sprievodného programu boli rôzne skvelé koncerty a jamm
session v krytých aj otvorených priestoroch po celej Cluji.
Študentskému
životu je dokonale prispôsobená kultúrna štruktúra mesta, kde si každý nájde to
svoje. Od party klubov, cez koncertné haly, po rôzne malé kaviarničky,
každá s osobitým svojským interiérom. Moja najobľúbenejšia bola Atelier
café, ktorá mala celý interiér z kartónu. V miestnych podnikoch sa
každý týždeň konala buď výstava umelcov alebo koncert, jammovačka.. Okrem toho je v Cluji
Národné divadlo, Národná opera, bábkové divadlo, niekoľko kín, múzeá, veľká
botanická záhrada so skleníkmi v ktorých pracovali študenti univerzity
Babes-Bolyai. Botanická záhrada je jedna z najkrajších aké som kedy navštívila,
je rozdelená na rôzne pavilóny podľa krajín a v skleníkoch sa
človek cíti ako v pravekej džungli.
Na
premiestňovanie po meste sme si všetci kúpili na blších trhoch polorozpadnuté
bajky ktoré nám poctivo slúžili počas celého pobytu a po našom odchode
putovali do rúk ďalších príšelcov. Jedného dňa sme úplnou náhodou na takejto
mestskej cyklotúre objavili staré opustené komunistické kino plné stoviek
filmových pások, v ktorom si dal niekto zjavne niekoľko mesačnú námahu a páskami
obvešal okolité stromy, nazvláčal ich do jednej z miestností
a vzniklo tak doslova filmové more, to isté bolo aj von pred kinom, pásky
viseli zo strechy, z okien.. bolo to veľmi zaujímavé miesto a trávili
sme tam čas vždy keď sme mohli. Neskôr sme zistili že sa o túto zvláštnu
inštaláciu postarali deti jednoducho pre zábavu a stala sa nám podnetom
pre osobnú tvorbu každého z nás. Postupne sme nezávisle od seba využili kino
pre svoje školské projekty a jedného dňa sa stretli v myšlienke
o spoločnej výstave. Vybavili sme si priestor
v bývalom sklade vojenského arzenálu a pustili sa do
organizácie vernisáže. Sklad arzenálu bol
výborný priestor pre tento druh výstavy lebo bol tiež zdevastovaný
a schátraný ako samotné kino. Bol rozdelený sprachnivenými trámami na
niekoľko osobitných častí, v ktorých sa skvele vynímali videoprojekcie,
inštalácie, fotografie aj dizajnérske nábytky ktoré skonštruoval
z filmových kotúčov jeden člen nášho tvorivého tímu. Vernisáž dopadla nad
naše očakávania, jeden balík tyčiniek a dve fľaše vína absolútne nestačili
pre množstvo ľudí ktoré nás prišlo podporiť. Samotnú výstavu sme museli
predĺžiť o týždeň dlhšie, pretože ju každý deň navštívilo zhruba sto ľudí. Boli sme oslovení kurátorkou galérie v Bukurešti,
ktorá chcela aby sme výstavu premiestnili do priestorov jej galérie, ale keďže
sme všetci z iného kúta Európy, bolo by pre nás časovo nemožné sa spoločne
zosynchronizovať. Museli sme jej ponuku odmietnuť, ale všetci sme boli
nesmierne poctení a načerpaní energiou a chuťou do ďalšej umeleckej
tvorby.
Prikladám
odkaz na video ktoré sa mi podarilo natočiť na vernisáži:
Toto miesto, ľudia, blšie trhy, okolitá príroda,
transylvánska atmosféra, ranné hmly a krúžiace kŕdle havranov na mňa
pôsobili nesmierne inšpiratívne a vytrhli ma z letargie, proti ktorej
som na Slovensku nedokázala bojovať. Nechala som v Rumunsku časť seba,
ktorá ma stále volá späť a viem že sa tam budem vracať až do konca môjho
života. Rok strávený v tejto krajine bola najlepšia voľba akú som mohla
v rámci zahraničného štúdia ja osobne vykonať a človek, ktorý má
dobrodružného ducha a potrebuje načerpať energiu a inšpiráciu sa tu
určite dočká duševnej harmónie, tak ako ja.
***
Sibiu
Tarnita
Tarnita 2
išla krava s kozou na vandrovku..
unlimited autostop
***
CAMPENI
..a bit adventure
gulas satisfaction
ready to the Bear´s cave expedition
breakfast
FAMILY PORTRAIT BY MARIJA MOLYTE
*
AUTUMN IN RACHYTELE
in local village pub
a bit of society after church
ROSIA MONTANA DEMONSTRATION
*
MARKETS
Negreni market
pif paf
OSER MARKET
*
10. November 2012
Dnes ráno som sa zobudila a všade bola hmla. A krákali vrany. Zobrala som bajk a odviezla som sa za nosom. Doviedol ma ďaleko od mesta kde cesta nemala koniec.. všade boli polia a traktory a kopce a jablkové sady. A všade bola tá hmla, počuť len hrkot môjho bajku a krákanie stoviek vrán, ktoré lietali všade naokolo. Milujem Rumunsko.
*
CHEILE TURZI CAVE NIGHT
NEW YEAR CABANA
!!! VIDEO HERE !!!
*
CHEILE TURZI CLIMBING, A FEW MONTHS LATER
* PALATCA *
summer wine
Awesome gipsy family* kisses
*
*** PEOPLE ***
!!! VIDEO !!!
... to illustrate how young people can enjoy being an erasmus students
Girls from Zorilor flat ...
foto made by Cloé
me and my sweet Victor Pena Irles
(foto made by Cloé)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára