ISTANBUL *report*

28.4.2013
Cluj-Napoca ------> Bucharest
Stopujeme z Cluje do Bukurešti, hlavného mesta Rumunska, čo je vzdialenosť cca 450km. So stopovaním v Rumunsku nie je problém, zobral nás milý pán, šampión v džude, vyhral 50 medailí, obľubuje adrenalín, štvorkolky, pretekár v rely, zberateľ áut.. pozval nás na kávu a vyhodil priamo v centre Bukurešte.
Pe ceste sa nám naskytol pohľad na takúto rozkošnú tetušu predávajúcu kvety pri ceste pod stromom:
/We are hitchhiking from Cluj to Bucharest, the capital of Romania, which is distance about 450km. It´s not a ploblem to hitchhike here in Romania..A nice guy took us, champion in judo, winner of 50 medals, interested in adrenaline, off-road, Rally racer, car collector.. he invited us for a coffe and imported directly to the center of Bucharest. During the way we saw such a cute old lady selling flowers on the road under the tree:/

Trochu blúdime po hlavnom meste Rumunska, kocháme sa z diaľky pohľadom na kolosálny Čaučeskov palác..hľadáme nocľah. Nakoniec ho nachádzame v mestskom parku, malom a otvorenom, okolo nás chodia ľudia a v meste to riadne žije, ale unavene skladáme hlávky v malom drevenom domčeku pre deti hneď vedľa pieskoviska a hojdačiek, únava nám neumožňuje byť v strehu, nuž teda zaspávame. Ale ešte pred tým Šaňa trepne: "Tam sedí nejaký človek a neviem či je to človek alebo socha lebo to sedí už dlho v tej istej polohe..alebo je to sud? Aha, je to sud."
Na druhý deň nás čaká celkom bizardný krkolomný let s mnohými zákrutami do Istanbulu. Letenka stála len 50 eur. Šaňa mala dosť závraty, ak si dobre pamätám..ale zvládli sme to.
/We are roaming in a capital city of Romania a bit, marveling of the view of colossal Chaucescu palace..looking for a kinda safe place to sleep outdoor. Finally found it in a city park, small and open, there are people walking around us, living their city nightlife. Tiredly putting out heads at the bottom of small wooden house for kids right next to the sandpit and swing.. The fatigue doesn´t allow us to be alert, so we´re falling asleep. But before that, Šaňa says: "There is some person sitting over there, but i don´t know if it´s a human or just a sculpture, because it´s sitting without a movement quite long time already..or is it a barrel? Ah, it´s a barrel."Next day a bizzare and breakneck flight to Istanbul (per 50 euros) was waiting for us, a flight with lots of twists, but we´ve done it! I remember Šaňa had some stomach storm./

 

 29.4.2013
Prileteli sme do Istanbulu, na nejaké letisko celkom ďaleko od centra, už sa zvečerieva, netušíme kde budeme spať a nemienime platiť za nocľah. Naskakujeme na autobus ktorý nás odváža z letiska priamo do centra preplneného, večne bdiaceho Istanbulu. Blúdime nocou s batohmi, nechápeme túto ľudskú masovosť, množstvo obchodov taxíkov fastfoodov, ako keby ani nebola noc. Zúfalo sa snažíme nájsť nejaké fragmenty prírody v okolí, nejaký strom pod ktorým by sme sa mohli vyspať, ale márne. Nakoniec na konci akéhosi betónového móla nadobúdame celkom pokojný pocit na duši, tu by sme to mohli azda prežiť. Vyťahujeme malý plynový varič a pripravujeme si narýchlo nejaký teplý pokrm kochajúc sa pohľadom na more s neobvyklým širokouhlým horizontom obsypaným tisíckami vysvietených domov na opačnom pobreží.
Zaspávame.
/We arrived to Istanbul, at some airport quite far from the center, it´s getting dark, we have no idea where we gonna sleep and there is no way to pay for the accomodation. Jumping to the bus which takes us directly to the center of crowded, always wakeful Istanbul. We´re wafted by the nigh, astonished by human massification..lots of markets, cabs, fastfoods, sounds like it isn´t a night at all! Desperately trying to find some fragments of a nature around, some tree to sleep under, but in vain. Finally at the end of a sort of concrete pier we acquiring a sense of total calm of mind, here we could probably survive. Prepairing some quick hot meal at our portable gas cooker, wonder-strucked by an unusual widescreen horizon studded by the thousands of highlighted houses on the opposite coast. 
Falling asleep./

30.4.2003
Trochu sme pochodili Istanbul, nakúpili si dobroty, ale rozhodli sme sa to s turizmom ešte nepreháňať, v diaľke vidieť štyri istanbulské ostrovy na ktoré sa dá doplaviť pravidelnou lodnou dopravou, tak sme usúdili že by nebolo odveci tam stráviť deň a noc. Chýbala nám príroda. Akútne. Vylodili sme sa teda na treťom najväčšom z nich, prešlapali sme ho krížom krážom dookola ale každý kus zelene ktorý sa na ňom nachádzal patril armáde a bol ohradený ostnatým drôtom. Neexistovala žiadna možnosť ako sa dostať čo i len na malý kúsok pláže..prechádzka to bola príjemná, ale namáhavá vzhľadom na to že bolo vyše 30 stupňov celzia a my sme vláčili naše mobilné domy na chrbtoch a Andrej ešte k tomu aj bandasku s vodou. Odviezli sme sa teda loďou na najmenší z ostrovov zvaný Kinaliada ("Henna Island") o rozlohe 1,3 km štvorcového a skúsili šťastie tam. Chvalabohu tento ostrov bol úplne o niečom inom. Malinký, pokojný, s prístupnou zeleňou, viac-menej pustý, obyvatelia ho vyžívajú len ako letovisko a keďže sme tu mimo sezóny tak tu skoro nikto nie je, iba MNOŽSTVÁ lokálnych psov. Dobre kŕmených, mierumilovných ktorí k nám hneď priľnuli a dvaja z nich sa stali našími sprievodcami dňom i nocou. Sprevádzali nás na každom kroku a celú noc pri nás ležali a strážili nás. Strážili - tým myslím reagovali štekotom na každý element vyskytujúci sa v našej blízkosti, vrátane čajok, čiže si každý asi vie predstaviť, ako sme sa vyspali.. :) No moc sme sa nevyspali veru. Večer sme sa ešte nahí vykúpali v mori a aspoň naoko zo seba zmyli nadobudnutú špinu ale bola dosť veľká zima a more bolo ešte studené, preto sme oželeli dokonalú čistotu a uprednostnili teplo spacáku. Pred spaním ešte Šaňa stihla v rámci akéhosi kontextu zahlásiť "Bol tam pes ktorý čahal a číkal!"
/We kept walking in a city center, bought some sweet stuff, but didn´t want to overdo a tourism so far, and there are four istanbul islands afar, where we can easily come on a ship, so let´s just go there to spend a night in a nature finally! We landed on a third biggest of them, walked it criss-cross around, but each piece of greenery belonged to army and was enclosed by barbed wire. "Great!" It wasn´t any chance to get in to even small part of a beach..it was nice walk, but according to a fact it was 30 degree and we were holding our mobile houses on the backs and Andrej was lugging also big plastic barrel full of water, only option was to sail to the smallest island and hope for better conditions. Fortunately this one called Kinaliada (Henna Island) with an area of 1,3 square kilometer was exactly what we were looking for. Small, peaceful, available greenery, quite desert place..the citizens were using it mostly like summer resort, and it was out of season already so there was almost nobody just LOTS of local dogs moving freely around the island. They were well-nourished, peaceful and two of them became out guides all day all night. Following each our step and sleeping next to us with a mission of taking care about our safety.Taking care - i mean, react by "WOF-sound" on every element occuring around us, including the seagulls, apparently everybody can imagine how great we slept.. No, we didn´t at all! :) We tried to take a nude bath in the sea, but the water and air were so cold that we gave up of the vision of purity and prefered warmness of the sleeping bag./

1.5.2013

Moja maminka má narodeniny. Myslím na ňu. Isto sa strachuje..

Dočkali sme sa blahodarného ranného kúpeľa v mori, slniečko svieti, celá pláž patrí len nám, psy sú všadeprítomné (do rána Šani rozžuli zopár majetkov ako sandále, karimatku a kozmetickú taštičku s celým obsahom.. :D pena na holenie je už definitívne nepoužiteľná) ..užívame si rannú kávičku uvarenú na našom plynovom variči. Nečakane zisťujeme že dnes lode nejazdia, kvôli oslavám 1. mája, preto ostávame "uväznení" na ostrove. Je to skvelé zistenie, pretože sa nám nechce robiť nič iné, len vylihovať na pláži, čítať si, kresliť, užívať si slnko a kľud. V priebehu dňa si dávame prechádzku na vrchol kopca, všade sa rozlieha vôňa rozkvitnutých Agátov. 

Trávime tu ďalšiu noc v spoločnosti chlpáčov.

Vytvorili sme si k nim už citové väzby.

/My mummy has a Birthday. I´m thinking about her. She must be afraid about me..

We´ve achieved a beneficial morning bath in the sea, sun is shining, the beach belonges only to us, the dogs are omnipresent (they masticate a couple of Šaňa´s property, like sandals, sleeping pad, a cosmetic bag with the entire content.. (shaving gel isn´t usable anymore) ..enjoying morning coffee made on our gas cooker. unexpectedly finding out that the ships don´t sail today, because of 1st. May celebration, that´s why we "got stuck" on the island. It´s great finding actually, we don´t need to do nothing else at the moment, but lying on the beach, read the books, draw and enjoy the sun and calm. During the day we climbed on a top of the hill, everywhere on the way was sprawling a smell of blooming trees.

Another night in dogs company. 

It´s already an emotional connection between us./

2.5.2013

Ráno počas kúpy lístka na loď stretávame lokálneho policajta, bývalého vojaka, ktorý sa na ostrove pri plnení svojej funkcie skôr rekreuje. Navaril nám vo svojej kancelárii kávu, nabil baterky do mobilov a foťákov a prečkal s nami hodinu kým prišla loď. Mal super angličtinu a bol veľmi príjemný. Vymenili si facebookové mená, samozrejme, bez toho by sa snáď dnešná spoločnosť nezaobišla ale dobre, a odišli sme. Lenže: Nastala situácia odlúčenia sa od našich štvornohých sprievodcov, ktorej sme sa všetci traja - Andrej, Šaňa a ja - obávali... Vyhli sme sa teatrálnemu lúčeniu ale dojalo nás keď psy za nami prebehli cez turniket v prístave, no tam ich už odchytil strážnik a my sme len bez slova odplávali preč, hľadiac do ich zmätených smutných očí.

Prichádzame do najfrekventovanejšej časti Istanbulu kde sú známe markety, Haghia Sofia, Modrá mešita a spústa iných mešít, predajcovia gaštanov na každom kroku na čom som si ja osobne ulahodila ako známy gašanový nenásytný predátor, zahalené moslimské ženy, obchody s čajmi a koreninami, čajovne a kaviarne, vodné fajky, stánky s čerstvým ľadovým pomarančovým džúsom a iné notoricky známe turecké záležitosti. Večer, zmordovaní nachádzame nocľah v parku vedľa futbalistov a robotníkov ktorí tiež asi nikdy nespia. 
/In the morning during buying the ticket for a ship we met a local police officer, whose function on island is more about recreation. He made a coffee for us, let us charge the batteries for mobiles and cameras in his office and waited an hour until the ship came. He was very nice. We changed the facebook contacts (i don´t know for what, but ok, it´s the rule in these times i see) and left the island. BUT: The moment of saying "goodbye" to our dogs´ friends occured, which we were very afraid of. We avoided theatrical farewell, but we were impressed when dogs ran  through the turnstile at the port towards us, but the guard caught them already and we just sailed away without saying a word, looking confused to their sad eyes.
We are comming to the most visited part of Istanbul where are vell known supermarkets, Haghia Sophia, Blue Mosque and lots of other mosques, chestnut sellers on each corner what i appreciated the most as noted chestnut predator, veiled Muslim women, shops with teas and spices, tearooms and cafes, water pipes,  stands with fresh ice-cold orange juice and other notorious Turkish stuff. 
In evening, tiredly stonkered we´re finding lodging in the park next to the football players and workers who also probably never sleep../

Zobúdzame sa na krákanie havranov krúžiacich nad našimi hlavami a zvuky modlitieb z mešít prítomné z každej strany. Nádhera. Jedna čajka trafila bobok rovno vedľa nič netušiaceho spiaceho Andreja. Dosť intenzívne sme sa na tom so Šaňou smiali. Tu je podrobne rozkreslený opis tejto milej situácie:
/Waking up on cackling of crows circling overhead and the sounds of prayer from mosques present from each side. Splendor. One seagull striked a poop right next to unsuspecting sleeping Andrej. We pretty intensely laughed with Šaňa. Here is the detailed drawn description of this nice situation:/

Jeden obchodník sa snažil kúpiť Šanine telo (potom už len bozk) za 20 lír, čo je asi 10 eur, moc sa teda neplesol po vrecku!

Zas sa celý deň túlame po meste, dokupujeme ešte posledné suveníry pre rodinných príslušníkov, dobíjame v kaviarňach baterky, zbierame posledné fotografické záznamy a nastupujeme na loď. Loď ktorá sa plaví do neznáma.. 
/One guy tried to buy Šaňa´s body (then just a kiss) for 20 liras, which is about 10 euros, he didn´t go very deep into his pocket (!)
We are roaming around the town, buying up the last souvenirs for family members, charging batteries in cafes, collecting latest photographic records and finally boarding the ship. The ship that sails into the Unknown../

Vystupujeme na konečnej stanici, čo najbližšie na sever Turecka a vydávame sa na cestu späť do Rumunska, ktorá bude ešte dlhá. (Inak, lode sú tu veľmi lacné, môže si ich dopriať akýkoľvek chudobný študent) O 23. hodine večernej sa nám konečne podarilo nájsť vhodnú pláž na spanie. Pieskovú, čiže ráno sme mali piesok úplne všade. Andrej nám varí všetkým trom polievku v plynovom variči a popri tom uchutnávame ryžové šuľky zabalené vo vínnom liste ponorené v octe. Turecká špecialitka. Ja som zaspala v momente ako sa naplnil môj žalúdok a Šaňa s Andrejom vraj ešte museli čeliť štekotu a zbesilému pobehovaniu siedmych psov okolo nášho spanišťa. Vraj to vôbec neboli také mierumilovné psy ako na ostrove, no ja som sa na to vôbec nezobudila. Mám nejakú zvláštnu schopnosť spať tvrdo za každých podmienok. Ráno nás pri spacákoch čakal turecký čaj na mosadznom podnose a mištička s kockovým cukrom. Netušíme kto a kedy nám to tam dal, ale úplne nás to dostalo, vychutnali sme si čajík a vydali sa na púť.
/We are arriving to the final station closest to the north of Turkey, ready to begin the way back to Romania, which gonna be quite long. (Otherwise, the ship tickets are very cheap, any poor student can buy it) About 23 o'clock in evening we finally managed to find a suitable beach to sleep. Sandy - so next morning we had sand everywhere. Andrej is doing an awesome soup for all three of us in a gas cooker and at the same time we are tasting rice rolls wrapped in grape leaves dipped in vinegar. Turkish specialty. I fell asleep as soon as my stomach was filled and Andrej with Šaňa were apparently confronted face to face with barking and frantically running of seven dogs around our stage. Supposedly they weren´t so peaceful as dogs from the previous island, but I didn´t wake up at all. I have some special ability to sleep deep and good in all conditions. Lucky me, haha.. Turkish tea on a brass platter and bowl with sugar cubes was waiting for us right next to our sleeping bags. We have no idea who and when put it there, but it got us completely, we enjoyed tea and went on a pilgrimage./

4.5.2013

Tento deň sa niesol v znamení blúdenia, sem tam až zúfalého..Buď nás niekto vysadil na mieste kde nechodili žiadne autá, alebo nám nikto nevedel poradiť smer, alebo gradovala nervózna nálada v tíme, alebo nám došla voda a nikde nebolo miesta na doplnenie, na slnku sa teplota blížila ku štyridsiadke, a podobne. Nuž aj s takýmto niečím sa človek môže (ale nemusí, záleží to od toho, koľko pozitívnej energie si so sebou jednotliví členovia nesú) stretnúť na stopovačke.
V zápisníku mám poznačené ...ZÚFALÉ BLÚDENIE...NERVY...WC...MAPA...KILYOS...KONEČNE SPÁNOK NA PIESKOVEJ PLÁŽI V RUMELI KAVAGI...

5.5.2013

Náš plán je prestopovať sa po pobreží Turecka až hore ku Bulharsku, snažíme sa vyhnúť vnútrozemiu. Chceme stopovať na cestách pri mori, aby sme sa mohli vyspať na plážach..človek sa tam cíti akosi bezpečnejšie. A Alica sa nevie nabažiť ranného východu slnka spoza morského horizontu, kedy sa pomaly všetko prebúdza a po krajine sa rozlieva žlté svetlo, hladina sa trbliece, pokoj v duši..čo viac mi treba aby som začala deň s úsmevom a dobrou náladou...? Stopujeme teda na sever. Darí sa nám stopnúť vždy do piatich minút, doteraz som mala za najlepšiu krajinu v stopovaní zafixovanú Čiernu horu, no po tejto skúsenosti prehodnocujem rebríček. Stopli sme rodinku - babka, jej syn a vnúča, ktorí sa práve chystali na celodennú brigádu na záhradke, počestovali nás špenátovou rolkou, nedozretými slivkami a domácim koláčom, ktorý nám ešte aj nabalili na cestu. Po ceste na sever sme naďabili na jedno pekné miesto, nádhernú trávnatú pláž s rozľahlými lúkami a kopacami, kde sme na chvíľu zregenerovali sily. Dostali sme sa až na Kilyoskú pláž, piesčitú, smutnú a zase raz opustenú ako všetky turecké pláže ktoré sme doposiaľ navštívili. Sála z nich zvláštna post-apokaliptická prázdnota. Založili sme si malý ohníček a uvarili si v ešuse zemiaky s olivami, tymiánom a cibuľou. Pristavil sa k nám mladý nemecký párik a debatili sme do noci.

6.5.2013

RANNÁ KÁVIČKA...JE 12:00...STOPUJEME HET ODTIAĽTO...DÚFAME ŽE ÚSPEŠNE, LEBO TU ANI PORIADNE NIE JE ČO VIDIEŤ.

Nestojíme pri ceste ani minútu a už nastupujeme do auta k celkom serióznemu páriku, ten nás vezie až do mesta GŐKTŰRK. V GŐKTŰRKU je brutálne teplo, dostali sme na ulici strapec hrozna zadarmo (za pekný úsmev) a potom sa pri nás zbehlo stádo ľudí, ktorí sa nás horúčkovito snažili navigovať do Sarayu. Jedni vraveli to, druhí zas iné, nakoniec sa táto snaha pomôcť nám zvrhla do ich vzájomnej konfrontácie, tak sme sa vytratili..Stopli sme behom 20-ich sekúnd ďalšie auto, ktoré nás zobralo do Sarayu a odtiaľ ďalšie na Kastro beach kde bola momentálne nejaká techno party a všade kŕkali miliardy žiab. Šialené miesto, aj pláž bola špinavá a studená, kúpanie nehrozilo. Trochu sme sa poprechádzali po skalnatých útesoch, navečerali sa a uložili do spánku v drevenom altánku. 

Tie žaby sú neznesiteľné!

7.5.2013

Vyrážame do Bulharska.

Od pláže smerom na frekventovanejšiu cestu to bolo pár km po periférnej ceste lemovanej lesmi, nad hlavami nám pieklo slnko, za zadkom nás sprevádzal - ako ináč - pes, tak sme si dali rannú prechádzku. V polke cesty Šaňa zistila že stratila Andrejoú obľúbenú mikinu z detstva, ktorú mu darovala jeho sestra tak sa teda chúďa Šaňka musela po ňu vrátiť. Sadli sme si s Andrejom na vyhriaty betón opretí o seba chrbtami a čakali ju skoro dve hodiny. Myslím že sme sa vtedy dosť opálili.

Už sme tu, v Bulharskom meste Burgas, ale kým sme sa sem dostali, museli sme stopnút milión áut, z ktorých nás každé jedno zobralo len na krátku vzdialenosť. Našťastie to išlo celkom rýchlo a bez problémov, až na posledný úsek - len zopár kilometrov pred Bulharskou hranicou, ostali sme tu trčať vyše hodiny. Bola to akurát nejaká bočná cesta ktorú skoro nikto nevyužíval, preto tu autá jazdili vo frekvencii asi tak jedno za 5 minút. Spíme v parku na tráve, prvý krát si perieme veci a spracovávame dojmy. Cítiť že už nie sme v Turecku.

8.5.2013

Pokračujeme po pobreží Čierneho mora. Je celkom zima a strašný vietor...nachádzame nejakú zrúcaninu na odľahlom mieste, ďaleko od mesta, kde si pripadáme ako úplní stroskotanci. Špinaví chlpatí hladní, trochu vyčerpaní. Andrej si bol vybiť svoj vnútorný hnev - ktorý vôbec nebol spojený s týmto výletom - takým spôsobom, že si našiel miesto kde vlny narážali do skál a udieral do nich oblečením. Vypral takto všetku svoju aj našu garderóbu. V rámci možností si zvolil celkom dobrú formu psychorelaxu prospešnú pre nás všetkých troch. 

V zrúcanine si sušíme veci, čakáme, varíme, oddychujeme.

V diaľke sa javí čosi ako cesta do Varny, tak sa vydávame zhruba dva kilometre poľnou cestou ..zvečerieva sa.. skáčeme v pšeničnom poli. Nedarí sa nám dostať sa do Varny, stojíme na ceste neobvykle dlho preto sa pomedzi domčeky snažíme intuitívne dostať ku najbližšej pláži. Nakoniec nachádzame perfektné miesto plné pohodených bambusových slnečníkov..poskladali sme si z nich bunker, rozvešali mokré veci, ktoré sa v zrúcanine nestihli dosušiť a ukladáme sa opäť do spánku. Tento krát si už nevaríme, lebo nám odišla bomba na plynovom variči. Škoda že kúpeľ v mori v tomto období ešte nehrozí. Voda je príliž studená a vzduch k večeru tiež, preto sa len tak provizórne špliechame vodou vždy keď to je možné. Ale ráno počas východu slnka, kedy sa zrazu vytratili všetky šedé uhly pohľadu nám to so Šaňou nedalo a bachli sme sa do mora. Zmyli sme zo seba všetku špinu a zmrazili naše osobné myšlienkové procesy, len sme si tak plávali a znovuzrodené si potom dali poriadne pollitrové orosené pivo! Andrej sa niekde flákal po svojom..

9.5.2013

Ráno sa nám okamžite podarilo stopnúť až na bulharsko-rumunskú hranicu, na bájkami opradenú hipisácku pláž VAMA-VECHE. Dávame si teplé jedlo v reštaurácii, žiada sa nám. 

Pláž je celkom o ničom, ale to tiež preto lebo sa ešte neodštartovala sezóna. Spoznávame lokalitu, prechádzame sa a spíme na vrchole útesu s výhľadom na more.

10.5.2013 

11:24h...sedíme so Šaňou na káve, Andrej sa kúpe a rozmýšľame či ideme do Constanty pozrieť Silviu, našu rumunskú kamarátku a spolužiačku zo školy, alebo ešte do Delty Dunaja, čo nám zaberie niekoľko ďalších dní, alebo už späť do Cluje. Nakoniec sme tomu nechali plynulý priebeh a dostali sme sa hneď prvým autom do Constanty. Odtiaľ sme boli odhodlaní ísť už domov ale akosi nám šťastie neprialo, bezúspešne sme sa motali po meste, mostoch, cestách, výpadovkách až sme to vzdali a odviezli sa taxíkom na pláž. Vyšlapali sme si jediný kopec ktorý tam bol a na jeho vrchole sme sa vyspali. Ráno o 5:40 sa mi podarilo natočiť východ slnka spoza mora, bolo nádherné sledovať ako sa všetko v okolí vzápätí prebúdza.

11.5.2013

Stopujeme hodinu a pol, sme mierne v obavách lebo do Cluje je to 650 km, takže cesta bude trvať zhruba 8 hodín. Darí sa nám úspešne dopraviť naše telá o druhej hodine rannej (nočnej) do našich príbytkov.

Hádžeme sa rovno do postele. 

Sprcha počká.

...